Pracovný balík KPB2 nadviazal na analytické a metodické výstupy KPB1, v ktorých boli identifikované zdroje kontaminácie, transportné cesty, receptory a kritické scenáre spojené s výskytom PCB. Tieto poznatky boli v KPB2 rozpracované do merateľného, dátovo spracovateľného a modelovo využiteľného rámca, ktorý umožňuje hodnotiť riziká POPs/PCB v priestore a čase.

Ťažiskom pracovného balíka bolo spracovanie výstupov zameraných na analýzu metód merania PCB, návrh meracieho reťazca, zber a správu údajov, modelovanie a charakterizáciu rizík, spracovanie údajov v prostredí GIS a návrh koncepcie metodiky riadenia rizík. Osobitná pozornosť bola venovaná monitorovaniu PCB v ovzduší, keďže vzdušná transportná cesta môže predstavovať významný mechanizmus sekundárneho šírenia kontaminácie z historických environmentálnych záťaží.

Cieľom KPB2 bolo rozpracovať analytické výstupy KPB1 do prakticky využiteľného rámca pre monitorovanie, spracovanie údajov, modelovanie a podporu riadenia rizík. Pracovný balík vytvoril podmienky, ktoré umožňujú prepájať merané údaje z environmentálnych zložiek s GIS spracovaním, modelovým hodnotením rizika a následným rozhodovaním o prioritách monitorovania a opatrení.

Výsledky KPB2 tak vytvárajú prepojenie medzi metodikou merania PCB, dátovou správou, GIS spracovaním a modelovým posúdením rizika. Takto pripravený rámec umožňuje postupne spresňovať rizikové mapy, overovať význam jednotlivých transportných ciest a podporovať rozhodovanie o prioritách monitorovania a opatrení.

Aktivity pracovného balíka KPB2 boli zamerané na rozpracovanie analytických výsledkov KPB1 do prakticky využiteľného rámca, ktorý umožňuje získavať, spracovávať a interpretovať údaje potrebné pre hodnotenie rizík PCB.

Čítať ďalej

Pracovný balík KPB1 bol zameraný na analýzu existujúcich environmentálnych záťaží, identifikáciu zdrojov kontaminácie a návrh metodického rámca pre posúdenie rizík spojených s PCB. Výsledkom tejto etapy je návrh modelu posudzovania rizika, ktorý prepája informácie o zdrojoch kontaminácie, environmentálnych transportných cestách, expozičných scenároch a potenciálnych dopadoch na človeka a ekosystémy.

V rámci riešenia boli analyzované dostupné údaje o historických environmentálnych záťažiach, najmä v oblastiach s dlhodobou kontamináciou PCB. Súčasťou práce bola aj syntéza poznatkov o procesoch šírenia kontaminantov v životnom prostredí, vrátane transportu v sedimentoch, vode a potravinových reťazcoch.

Na základe týchto analýz bol vytvorený koncept tzv. „chorobopisu zdroja kontaminácie“, ktorý umožňuje systematicky zaznamenať základné charakteristiky zdroja, environmentálne podmienky a možné scenáre šírenia kontaminantu. Tento prístup vytvára základ pre odhad a hodnotenie pravdepodobnosti ohrozenia a následnú prioritizáciu lokalít z hľadiska environmentálneho manažmentu.

Dôležitou súčasťou pracovného balíka bolo aj prepojenie analytických nástrojov s potrebami verejnej správy a regionálnych inštitúcií. Projekt preto podporuje vznik vedomostnej základne, ktorá umožní lepšiu spoluprácu medzi vedeckými pracoviskami, štátnou správou a ďalšími aktérmi pri riešení environmentálnych záťaží a pri ochrane zdravia obyvateľstva.

Výsledky pracovného balíka KPB1 vytvárajú základ pre ďalšie etapy projektu, ktoré sa budú zameriavať na modelovanie dynamiky rizík, environmentálny monitoring a návrh opatrení na znižovanie dopadov kontaminácie v životnom prostredí.

Aktivity pracovného balíka KPB1 boli zamerané na zhromaždenie, triedenie a odborné vyhodnotenie poznatkov potrebných pre návrh metodiky posúdenia rizík POPs/PCB. Ich cieľom bolo pripraviť vstupné podklady pre hodnotenie zdrojov, transportných ciest, receptorov a kritických scenárov.

Čítať ďalej