V rámci pracovného balíka KPB4 boli vypracované priebežné a záverečné verejné správy dokumentujúce implementáciu projektu, jeho riadenie, diseminačné aktivity a sprístupňovanie výsledkov projektu verejnosti.
Čítať ďalejPracovný balík KPB3 nadväzuje na analytické a metodické výsledky pracovných balíkov KPB1 a KPB2. Kým KPB1 vytvoril východiská pre identifikáciu zdrojov, transportných ciest, receptorov a kritických scenárov, KPB2 rozpracoval merací, dátový, modelový a GIS rámec pre posúdenie rizík POPs/PCB. KPB3 predstavuje nadväzujúcu fázu, v ktorej sa pripravil verifikačný rámec, vykonali kontrolné a hodnotiace činnosti modelu PCBRISKMAN a navrhol sa rámec pre aplikačne špecifický výskum a technicko-ekonomické posudzovanie opatrení.
Cieľom pracovného balíka KPB3 bolo pripraviť a rozpracovať overovanie modelového a výpočtového rámca PCBRISKMAN a súčasne posúdiť jeho využiteľnosť pri aktívnom riadení rizík PCB zdrojov. Pracovný balík sa zameral na prepojenie verifikačného rámca, kontrolných a hodnotiacich činností, výberu opatrení, výpočtu zostatkového rizika a návrhu ďalšieho aplikačne špecifického výskumu.
Výstupy KPB3 tak vytvárajú prechod medzi etapou modelovania a posudzovania rizík a etapou ich praktického riadenia prostredníctvom výberu, hodnotenia, overovania a ekonomického posudzovania vhodných opatrení. Výstup D3.4 sumarizuje hlavné výsledky pracovného balíka vo verejnej forme – zrozumiteľne zhŕňa, ako KPB3 posunul model PCBRISKMAN od návrhu metodiky k príprave overovania, kontrole výpočtovej logiky, hodnoteniu opatrení a návrhu budúcej rozhodovacej platformy.
Aktivity pracovného balíka KPB3 boli zamerané na prípravu, kontrolu a ďalší rozvoj modelu PCBRISKMAN. Vychádzali z výsledkov etáp projektu KPB1 a KPB2 a postupne ich rozpracovali do verifikačného, kontrolného a aplikačne orientovaného rámca.
Realizované aktivity
V rámci pracovného balíka boli realizované najmä tieto aktivity:
- spracovanie verifikačnej architektúry modelu PCBRISKMAN vrátane väzby na princíp zdroj – transportná cesta – receptor (S-P-R),
- definovanie verifikačných hypotéz a kontrolných uzlov pre vybrané časti modelu, najmä dynamickú pravdepodobnosť PZ(t), hydro-klimatický faktor HF(t), faktor chronickosti a priestorovú interpretáciu rizika,
- návrh terénnych a leteckých verifikačných skúšok vrátane odberových médií, analytického reťazca, normalizácie objemu vzorky a zohľadnenia meteorologických podmienok,
- definovanie QA/QC postupov, práce s neistotou merania a možnosti budúceho využitia citlivostnej alebo Monte Carlo analýzy,
- kontrola nadväznosti vstupných údajov, výpočtu pravdepodobnosti, odhadu dôsledkov a výsledného rizikového profilu hodnotených PCB zdrojov,
- identifikácia prioritných zdrojov a lokalít vyžadujúcich návrh opatrení alebo ďalší monitoring,
- návrh katalógu opatrení O01 – O27 a metód M01 – M27 podľa typu zdroja, environmentálnej matrice, dominantného mechanizmu rizika a charakteru účinku,
- prepojenie účinnosti opatrení s redukčným faktorom RF a výpočtom pravdepodobnosti a rizika po prijatí opatrenia,
- modelové overenie postupu na zdroji Z001 – CHEMKO Strážske – odpadový kanál,
- návrh technicko-ekonomického rámca pre doplnenie CAPEX, OPEX, časového horizontu, diskontovania a budúceho CBA/MCDA porovnávania variantov,
- návrh ďalšieho rozvoja modelu smerom k GIS vizualizácii, heat map zobrazeniu, zónovaniu rizika, monitoringu účinnosti opatrení a rozhodovacej platforme.
Pri riešení boli využité interdisciplinárne prístupy prepájajúce environmentálne inžinierstvo, manažérstvo rizík, analytickú chémiu, GIS, letecké a bezpilotné technológie, modelovanie rizík, technicko-ekonomické hodnotenie a podporu rozhodovania.
Dosiahnuté výsledky
V rámci KPB3 boli spracované čiastkové výstupy D3.1 až D3.3, ktoré na seba vecne a metodicky nadväzujú. Spoločne vytvárajú rámec pre prechod od prípravy verifikácie modelu k jeho kontrolovanému využitiu pri výbere opatrení a k návrhu ďalšieho aplikačne špecifického výskumu.
Výstup D3.1 vytvoril metodickú a technickú základňu pre verifikačný proces modelu PCBRISKMAN. Definoval architektúru verifikačného systému, syntetizoval podkladové výstupy KPB1 a KPB2, špecifikoval verifikačné uzly a hypotézy, navrhol terénne a letecké odberové postupy, odberové médiá, analytický reťazec a prácu s neistotami vrátane návrhu prepojenia meraných údajov s GIS a modelovou verifikačnou platformou.
Výstup D3.2 rozpracoval kontrolu logickej a výpočtovej nadväznosti modelu. Kontrola sa zamerala na väzbu medzi identifikáciou PCB zdroja, odhadom pravdepodobnosti, odhadom dôsledkov, výslednou úrovňou rizika a návrhom opatrení. Výstup identifikoval prioritné zdroje, rozpracoval katalóg opatrení, zaviedol redukčný faktor RF a ukázal spôsob výpočtu zostatkového rizika po prijatí opatrenia. Modelový príklad bol spracovaný pre zdroj Z001 – CHEMKO Strážske – odpadový kanál.
Výstup D3.3 nadviazal na D3.1 a D3.2 a rozpracoval ďalší smer využitia modelu pri overovaní účinnosti opatrení a technicko-ekonomickom porovnávaní variantov. Doplnil rámec pre CAPEX a OPEX vstupy, potrebu množstva alebo rozsahu opatrenia, časový horizont, diskontovanie, budúce CBA/MCDA hodnotenie, neistotu účinnosti a návrh GIS/vizualizačnej a rozhodovacej platformy.
Na základe týchto výstupov vznikol integrovaný rámec, ktorý prepája prípravu verifikácie, kontrolu výpočtovej logiky, návrh opatrení, výpočet zostatkového rizika, ekonomické vstupy a priestorovú podporu rozhodovania. Tento rámec predstavuje základ pre praktické overovanie a ďalší rozvoj systému PCBRISKMAN.
Prehľad splnenia výstupov KPB3
Pracovný balík KPB3 bol definovaný ako etapa, ktorá pripravuje overovanie modelu PCBRISKMAN a jeho využiteľnosť pri aktívnom riadení rizík PCB zdrojov. Tento cieľ bol naplnený prostredníctvom postupného spracovania čiastkových výstupov D3.1 až D3.3, ktoré vytvorili logicky nadväzujúci systém poznatkov.
| Úloha / výstup | Hlavné zameranie | Dosiahnutý výsledok |
| D3.1 | Príprava verifikácie a overovania | Spracovaný metodický a technický rámec verifikácie modelu PCBRISKMAN; definované verifikačné uzly, odberové a analytické postupy, QA/QC, neistoty a GIS väzby |
| D3.2 | Kontrolné činnosti a hodnotenie | Overená logická a výpočtová nadväznosť modelu; identifikované prioritné zdroje, navrhnutý katalóg opatrení, redukčný faktor RF a výpočet zostatkového rizika |
| D3.3 | Návrh rámca pre aplikačne špecifický výskum | Navrhnutý rámec pre overovanie účinnosti opatrení, technicko-ekonomické hodnotenie variantov, CAPEX/OPEX, CBA/MCDA a GIS rozhodovaciu platformu |
| D3.4 | Verejná správa o výsledkoch pracovného balíka KPB3 | Slovenská verzia: Príloha English version: Annex |
Prehľad potvrdzuje, že výstupy KPB3 vytvorili nadväzný systém od prípravy verifikácie modelu cez kontrolu jeho logickej a výpočtovej konzistentnosti až po návrh rámca pre overovanie opatrení, technicko-ekonomické hodnotenie a rozhodovaciu podporu.
Prínos a perspektívy ďalšieho riešenia
Hlavným prínosom KPB3 je vytvorenie logického prepojenia medzi posúdením rizika a návrhom opatrení. Model PCBRISKMAN tak už nepredstavuje iba nástroj na určenie úrovne rizika, ale aj rámec, ktorý umožňuje posúdiť, prečo je určitý zdroj prioritný, ktorý mechanizmus rizika je dominantný, aké opatrenie je vhodné a aké zostatkové riziko možno očakávať po jeho prijatí. Dôležitým výsledkom je zavedenie katalógu opatrení (celkovo 27 typov, pričom každé opatrenie môže zahŕňať aj špecifické metódy) a redukčného faktora RF, ktorý umožňuje transparentne premietnuť účinnosť opatrenia do zmeny pravdepodobnosti a rizika. Príklad zdroja Z001 preukázal, že model možno využiť na dokumentovanie pôvodného stavu, výberu opatrenia, jeho účinnosti a výsledného zostatkového rizika.
Pracovný balík KPB2 nadviazal na analytické a metodické výstupy KPB1, v ktorých boli identifikované zdroje kontaminácie, transportné cesty, receptory a kritické scenáre spojené s výskytom PCB. Tieto poznatky boli v KPB2 rozpracované do merateľného, dátovo spracovateľného a modelovo využiteľného rámca, ktorý umožňuje hodnotiť riziká POPs/PCB v priestore a čase.
Ťažiskom pracovného balíka bolo spracovanie výstupov zameraných na analýzu metód merania PCB, návrh meracieho reťazca, zber a správu údajov, modelovanie a charakterizáciu rizík, spracovanie údajov v prostredí GIS a návrh koncepcie metodiky riadenia rizík. Osobitná pozornosť bola venovaná monitorovaniu PCB v ovzduší, keďže vzdušná transportná cesta môže predstavovať významný mechanizmus sekundárneho šírenia kontaminácie z historických environmentálnych záťaží.
Cieľom KPB2 bolo rozpracovať analytické výstupy KPB1 do prakticky využiteľného rámca pre monitorovanie, spracovanie údajov, modelovanie a podporu riadenia rizík. Pracovný balík vytvoril podmienky, ktoré umožňujú prepájať merané údaje z environmentálnych zložiek s GIS spracovaním, modelovým hodnotením rizika a následným rozhodovaním o prioritách monitorovania a opatrení.
Výsledky KPB2 tak vytvárajú prepojenie medzi metodikou merania PCB, dátovou správou, GIS spracovaním a modelovým posúdením rizika. Takto pripravený rámec umožňuje postupne spresňovať rizikové mapy, overovať význam jednotlivých transportných ciest a podporovať rozhodovanie o prioritách monitorovania a opatrení.
Aktivity pracovného balíka KPB2 boli zamerané na rozpracovanie analytických výsledkov KPB1 do prakticky využiteľného rámca, ktorý umožňuje získavať, spracovávať a interpretovať údaje potrebné pre hodnotenie rizík PCB.
Pracovný balík KPB1 bol zameraný na analýzu existujúcich environmentálnych záťaží, identifikáciu zdrojov kontaminácie a návrh metodického rámca pre posúdenie rizík spojených s PCB. Výsledkom tejto etapy je návrh modelu posudzovania rizika, ktorý prepája informácie o zdrojoch kontaminácie, environmentálnych transportných cestách, expozičných scenároch a potenciálnych dopadoch na človeka a ekosystémy.
V rámci riešenia boli analyzované dostupné údaje o historických environmentálnych záťažiach, najmä v oblastiach s dlhodobou kontamináciou PCB. Súčasťou práce bola aj syntéza poznatkov o procesoch šírenia kontaminantov v životnom prostredí, vrátane transportu v sedimentoch, vode a potravinových reťazcoch.
Na základe týchto analýz bol vytvorený koncept tzv. „chorobopisu zdroja kontaminácie“, ktorý umožňuje systematicky zaznamenať základné charakteristiky zdroja, environmentálne podmienky a možné scenáre šírenia kontaminantu. Tento prístup vytvára základ pre odhad a hodnotenie pravdepodobnosti ohrozenia a následnú prioritizáciu lokalít z hľadiska environmentálneho manažmentu.
Dôležitou súčasťou pracovného balíka bolo aj prepojenie analytických nástrojov s potrebami verejnej správy a regionálnych inštitúcií. Projekt preto podporuje vznik vedomostnej základne, ktorá umožní lepšiu spoluprácu medzi vedeckými pracoviskami, štátnou správou a ďalšími aktérmi pri riešení environmentálnych záťaží a pri ochrane zdravia obyvateľstva.
Výsledky pracovného balíka KPB1 vytvárajú základ pre ďalšie etapy projektu, ktoré sa budú zameriavať na modelovanie dynamiky rizík, environmentálny monitoring a návrh opatrení na znižovanie dopadov kontaminácie v životnom prostredí.
Aktivity pracovného balíka KPB1 boli zamerané na zhromaždenie, triedenie a odborné vyhodnotenie poznatkov potrebných pre návrh metodiky posúdenia rizík POPs/PCB. Ich cieľom bolo pripraviť vstupné podklady pre hodnotenie zdrojov, transportných ciest, receptorov a kritických scenárov.